Globálne postoje k šťastiu 2026

Kľúčové zistenia

• Väčšina ľudí je šťastná. V priemere v 29 krajinách 74 % ľudí uvádza, že sú šťastní, zatiaľ čo 26 % sa cíti nešťastne.
• Šťastie je na vzostupe oproti minulému roku. V 25 z 29 skúmaných krajín sú ľudia šťastnejší, než boli pred 12 mesiacmi.
• Pocit šťastia je však nižší ako pred 15 rokmi. Ipsos sleduje globálnu úroveň šťastia od roku 2011. V 15 z 20 krajín, ktoré boli súčasťou oboch prieskumov, je dnes pravdepodobnosť pociťovania šťastia nižšia.
• Šťastie závisí od výšky príjmu domácnosti. Ľudia s nižším príjmom deklarujú pocit šťastia menej často (67 %) v porovnaní s tými, ktorí majú vysoký (79 %) alebo stredný príjem (76 %).
• Najväčšími motívmi šťastia sú pocit uznania a rodinné vzťahy. Až 37 % ľudí, ktorí sa cítia šťastní, uvádza, že k ich celkovej spokojnosti najviac prispieva práve pocit, že sú milovaní a oceňovaní.

Kde sú ľudia najšťastnejší?

 V Indonézii uvádza pocit šťastia až 85 % opýtaných, čo je najvyššie číslo v rámci nášho prieskumu 29 krajín. Holandsko skončilo na druhom mieste s 84 % spokojných obyvateľov. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Maďarsko, ktoré je najmenej šťastnou krajinou – len 54 % Maďarov uvádza, že sú šťastní, zatiaľ čo 46 % sa cíti nešťastne. Druhou krajinou s najnižšou mierou šťastia je Južná Kórea s 57 %.

Úroveň pociťovaného šťastia sa výrazne líši aj v závislosti od príjmov domácností. Ľudia s nižšími príjmami pociťujú šťastie menej často (67 %) v porovnaní s tými, ktorí disponujú vysokými (79 %) alebo strednými príjmami (76 %).

Sme čoraz šťastnejší?

V 25 z 29 skúmaných krajín sú ľudia dnes šťastnejší, než boli pred 12 mesiacmi. Len tri krajiny – Holandsko, India a Argentína – zaznamenali tento rok nižšiu mieru šťastia v porovnaní s rokom 2025.

Pri pohľade na dlhodobé dáta od roku 2011 je však trend odlišný. V 15 z 20 krajín, ktoré sú súčasťou oboch prieskumov, je pravdepodobnosť pociťovania šťastia nižšia ako v minulosti. Jedinými krajinami, ktoré za toto obdobie zaznamenali nárast, sú Španielsko, Argentína, Maďarsko, Mexiko a Brazília. Najväčší prepad v úrovni šťastia postihol Turecko, kde od roku 2011 klesla o 30 percentuálnych bodov.

Čo nás robí šťastnými a nešťastnými?

Ľudia, ktorí sa cítia šťastní, uvádzajú, že najväčší vplyv na ich spokojnosť má pocit uznania (37 %) a vzťah s rodinou a deťmi (36 %). Zatiaľ čo na pociťované šťastie majú najväčší vplyv predovšetkým osobné vzťahy, opačný stav – teda pocit nešťastia – poháňajú najmä vonkajšie faktory. Vlastná finančná situácia je vnímaná ako hlavná príčina nespokojnosti až u 57 % opýtaných, pričom tento názor prevláda v 28 z 29 skúmaných krajín.

Zaujímavé rozdiely sa prejavujú pri porovnaní rôznych príjmových skupín. Ľudia s nižšími príjmami častejšie označujú pocit uznania za kľúčový faktor svojho šťastia. Naopak, respondenti s vyššími a strednými príjmami pripisujú najväčší význam vzťahom v rodine. Pri hľadaní príčin nešťastia však panuje vzácna zhoda – všetky tri príjmové úrovne bez rozdielu označili za hlavný zdroj svojej nespokojnosti práve finančnú situáciu.

V porovnaní s rokom 2025 však ľudia takmer vo všetkých krajinách (s výnimkou štyroch) vnímajú stav národnej ekonomiky ako o niečo menší zdroj nešťastia. Náš prieskum „Čo trápi svet“ (What Worries the World) potvrdzuje, že stále viac ľudí považuje ekonomiku svojej krajiny za silnejšiu než vlani. Práve toto mierne zlepšenie celkových podmienok by mohlo vysvetľovať tohtoročný nárast globálnej úrovne šťastia.