Informačná vojna (prieskum CZ+SK)

Ipsos prináša reprezentatívny prieskum slovenskej a českej populácie realizovaný v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) pod vedením Karlovej Univerzity v Prahe. V tomto článku nájdete informácie zo série prieskumov, ktoré odhaľújú rôzne aspekty informačnej vojny.

informačná vojna, cedmo, 2022, prieskum, bratislava, slovensko Ipsos

Autor/Autori

  • Barbora Ostrozovicova PR Manager of Ipsos Slovakia
Get in touch

Vojna na Ukrajine zintenzívnila diskusiu o hybridných hrozbách, pričom okrem výraznejšej diskusie o tejto téme sme svedkami konkrétnych krokov inštitúcií v boji proti dezinformáciám. 

 

Reťazové emaily

(júl 2022)

Reťazové maily nevymizli. Takmer štvrtina Slovákov uviedla, že dostáva reťazové maily, ktoré sa týkajú spoločenských tém ako napríklad politická situácia, migrácia alebo vojna. V Českej republike je toto číslo ešte vyššie a maily týkajúce sa napríklad migrácie, vojny, aktuálnej politickej situácie či COVIDu-19 dostávajú takmer štyria z desiatich Čechov. Väčšina ľudí takéto e-maily ďalej nepreposiela, avšak v oboch krajinách je približne 5 % populácie, ktorí vo väčšine prípadov reťazový e-mail prepošlú ďalej. Najčastejšie dostávajú takéto e-maily staršie vekové kategórie, predovšetkým ľudia nad 70 rokov. Každý dvadsiaty Slovák preposiela reťazové e-maily - najmenej ich preposielajú ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

 

Len minimum ľudí upozorní ostatných na dezinformáciu

Každý piaty Slovák a 16 % Čechov tvrdí, že si vždy pomocou iných zdrojov overuje pravdivosť informácií, pri ktorých majú podozrenie, že to môže ísť o dezinformácie. Desatina populácie v oboch krajinách si takéto informácie neoverí nikdy, a ďalšia desatina to robí iba zriedka. Dôležitým faktorom je v tomto prípade vzdelanie. Medzi ľuďmi so základným vzdelaním alebo bez maturity je viac tých, ktorí si pravdivosť podobných informácií neoverujú nikdy. Naopak, pri ľuďoch s vysokoškolským vzdelaním je toto číslo nižšie. Najviac ostražití sú mladí ľudia vo veku 18-29, tí si pravdivosť informácií v porovnaní s ostatnými ľuďmi overujú najčastejšie.

 

Z pohľadu politických preferencií si správy najmenej často overujú ľudia, ktorí v posledných parlamentných voľbách v roku 2020 volili ĽSNS, z nich si 16 % informácie neoveruje nikdy. Na dezinformáciu jej autora pravidelne upozorní 16 % ľudí na Slovensku, v Českej republike je číslo o niečo vyššie, na úrovni 21 %. Osem percent Slovákov zdieľa informácie aj v prípade, že majú podozrenie, že môže ísť o dezinformáciu.

 

Slovensko ako súčasť informačnej vojny

(jún 2022)
 

31 % ľudí na Slovensku si myslí, že sme súčasťou informačnej vojny, ktorú voči západným krajinám vedie Ruská federácia. Je to o 8 percentuálnych bodov menej ako v máji 2022. Pribúda tých, ktorí na informačnú vojnu nemajú jasný názor. Na Slovensku aj v Českej republike je ich už viac než štvrtina dospelej populácie.


Zatiaľ čo v máji nemalo na túto tému jasný názor 13 % opýtaných na Slovensku a 18 % v ČR, dnes je to 26 % u nás a 27 % u našich susedov. Naopak, skupina, ktorá je presvedčená, že informačná vojna je len zámienkou západných vlád vrátane tej svojej na obmedzovanie slobody prejavu a nepohodlných médií je relatívne konzistentná. Na Slovensku predstavuje aktuálne 28 % opýtaných a v ČR 19 %. Informačnú vojnu častejšie vnímajú mladší respondenti, respondenti s VŠ vzdelaním, vyšším príjmom a z väčších miest. Vníma ju tiež 85 % voličov strany Progresívne Slovensko, 68 % voličov SaS a 52% voličov strany OĽaNO. Opačný názor prevláda medzi voličmi strán Republika (70 %), Smer (59 %) a ĽSNS (47 %).
 

Sociálne siete a informačná vojna

Takmer 40 % respondentov si myslí, že k problému dezinformácií prispievajú algoritmy sociálnych médií. Podobný počet z nás ale tiež viní spravodajstvo mainstreamových médií a vládnu politiku proti „fake news“ a dezinformáciám. V ČR za najväčší problém považujú spôsob konzumácie správ bežnými ľuďmi. Algoritmy sociálnych médií vinia najmä vzdelanejší respondenti, tí ale vo vysokej miere uvádzajú vplyv všetkých ponúkaných faktorov. Naopak, najstarší respondenti vo veku nad 70 rokov uvádzajú až v 54 % vplyv spravodajstva mainstreamových médií. V tomto sa zhodnú s voličmi strán SNS. 73 % z nich vidí príčinu šírenia dezinformácií v spravodajstve mainstreamových médií. Nasledujú voliči Republiky (57 %) a Smeru (50 %). Najväčšími kritikmi vládnej politiky voči „fake news“ a dezinformáciám sú voliči strán Smer a PS (zhodne po 51 %)

 

Pod pojmom "fake news" nerozumieme všetci to isté

Takmer polovica respondentov v oboch krajinách spontánne popísala pojem „fake news“ ako „falošné, nepravdivé správy“. Väčšina respondentov v oboch krajinách dokázala spontánne opísať pojem „fake news“. Najväčší problém s tým mali najstarší respondenti. 11 % respondentov nad 70 rokov uviedlo, že ide o anglický výraz, ktorému nerozumejú a 10 % definovali „fake news“ ako „hlúposti“. Na základe iných výskumov ale vieme, že napriek zhode na tom, že „fake news“ sú falošné, či nepravdivé správy, existujú zásadné rozdiely medzi vnímaním toho, či je daná informácia pravdivá alebo nie.

 

Blokovanie dezinformačných webov

Krátko po zablokovaní viacerých dezinformačných webov NBÚ s týmto krokom súhlasilo 39 % opýtaných. Postoje populácie k tejto právomoci a jej využívaniu sa teda výrazne nezmenili. S blokovaním súhlasia najmä mladí ľudia vo veku 18-39 rokov, VŠ vzdelaní (43 %) a respondenti z Bratislavy (47 %). Tiež s ním súhlasia voliči strán Progresívne Slovensko (77 %), Za ľudí (66 %), Sas (65 %), KDH (64 %), a OĽaNO (54 %). Opačný názor majú respondenti nad 60 rokov a voliči Republiky (61 %) a Smeru (55 %).

 

 

Informácie o prieskume

Prieskum realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1000+ respondentov (SR) a 1000+ respondentov (ČR) starší než 18 rokov pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre slovenskú a českú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu a veľkosti miesta bydliska. Prvá vlna bola realizovaná v dňoch 31.3. až 6.4.2022, druhá v dňoch 30.4. až 5.5.2022, tretia 31.5. až 5.6.2022 a štvrtá v dňoch 30.6. až 7.7.2022.

PREHĽAD TLAČOVÝCH SPRÁV

Autor/Autori

  • Barbora Ostrozovicova PR Manager of Ipsos Slovakia

Viac informácií ohľadom Verejný sektor

Spoločnosť