Ľudia potrebujú podporné behaviorálne stratégie pre opätvný návrat k aktivitám

Ipsos štúdia zistila, že dvaja z piatich ľudí v 27 krajinách sú komfortní s návratom k bežným aktivitám, hoci aj uprostred pandémie. Vlády však potrebujú pochopiť, ako ľuďom zmenu správania potrebnú na opätovné zapojenie uľahčiť.

Vlády boli všeobecne vysoko efektívne pri podpore ľudí k ochrane ich vlastného zdravia a zníženia rizika vyplývajúceho z COVID-19. V priemere 4 z 5 ľudí (82 %) povedali, že sú komfortní s nasledovaním ochranných pravidiel.

Kým toto bolo kľúčové pre zamedzenie šírenia vírusu, kľúčovou výzvou krajín začínajúcich s postupným uvoľňovaním ochranných opatrení bude podpora ľudí k návratu k bežným aktivitám.

Čo môže podporiť opätovné zapojenie obyvateľstva?

Najdôležitejšie vlastnosti pre podporu komfortu spojené s opätovným zapojením sú:

• Riadenie výsledku očakávaní (nízka miera pomoci zváženia rizika pre ľudí, keď sú mimo krajiny)
• Sebapôsobenie (pomoc ľuďom cítiť istotu pri riadení rizika)
• Zvyky/rutina (pomoc ľuďom vytvoriť si nové vzorce správania)

Aj keď boli tieto body uznané ako dôležité hnacie prvky, úroveň týchto vlastností naznačuje, že vlády potrebujú pracovať na rozvoji pre riadenie komfortu pri opätovnom zapojení populácie.

Kľúčové momenty na podporu opätovného zapojenia:

• Očakávania výsledku - 59 % súhlasí s tým že návrat k normálnym aktivitám po skončení pandémie bude prevdepodobne bezpečný
• Sebapôsobenie - 65% súhlasí s tým, že sú si istý/á v tom, ako pokračovať v bežnej činnosti po skončení pandémie
• Zvyky/rutina - 63% súhlasí, že po skončení pandémie budú schopní pokračovať v bežných aktivitách

Colin Strong, Globálny vedúci pre oddelenie Behaviorálnej vedy v Ipsose povedal, že sa vlády musia uistiť, že behaviorálne stratégie sú pripravené pomôcť ľuďom funkčne sa orientovať v ich prostredí tak, aby mali pocit, že riziká riadia efektívne.

Vlády tiež musia pomôcť ľuďom vytvoriť si efektívne zvyky, akými je napríklad poskytovanie mnemotechnických pomôcok, aby si pamätali jednoduché pravidlá aj mimo svojho domova.
 

Čo vedie k zmierneniu?

Aj keď je potrebné podporiť ľudí v ich opätovnom znovuzapojení do hospodárstva, je potrebné aj naďalej podporovať dodržiavanie ochranných usmernení. Toto je druhá strana dilemy, ktorá si vyžaduje odlišný prístup. Kľúčové rozmery pre podporu správania sú:

• Emócie (pocity šťastia z nasledovania ochranných usmernení)
• Internalizácia (pocit osobnej satisfakcie z nasledovania usmernení namiesto toho, aby ich nasledovali len preto, že sa to vyžaduje)

Úroveň zhody s týmito momentami indikujú, že vlády potrebujú posilniť:

• Emócie - 78% súhlasí s tým, že sa cítia šťastní z toho, že sa riadia ochrannými usmerneniami
• Internalizáciu - 80% súhlasí, že z nasledovania ochranných usmernení majú pocit osobnej satisfakcie

S cieľom zabezpečiť kontinuálne dodržiavanie bezpečnostných pokynov, potrebujú byť zavedené behaviorálne stratégie podporujúce pozitívne emócie, napríklad zasielanie pochvalných e-mailov ľuďom, ktorí dodržiavajú karanténu.

Vlády tiež potrebujú facilitovať internalizovanú motiváciu, napríklad predstavením online skupín, ktoré budú spájať ľudí s podobným rizikovým profilom, aby si títo mohli vzájomne zdieľať vlastné stratégie pre zvládnutie karantény.

„Vo všetkých krajinách existuje široký rad opatrení potrebných na to, aby sa ľudia znovu zapojili, ale medzi krajinami zároveň existujú určité rozdiely,“ povedal Strong „Napríklad vo Francúzsku je zavedenie nových postupov rozhodujúce, zatiaľ čo v Južnej Kórei je dôležitejšie, aby bolo fyzické prostredie nastavené takým spôsobom, ktorý toto ich správanie uľahčuje."

Celkovo vlády v súčasnosti čelia veľkým výzvam pri podpore populácie v znovunaštartovaní ich ekonomickej aktivity a zároveň aj ich ochrane pred vírusom.

V priebehu pandémie sa jasne ukázalo, že každá činnosť zameraná na podporu zmierňovania alebo opätovného zapojenia si bude vyžadovať pochopenie ľudského správania - a naša analýza ukazuje, že to, čo zvyšuje komfort s týmto správaním, sa líši. To zdôrazňuje význam využívania behaviorálnej vedy nielen ako účinnej diagnostiky správania, ale aj cestu prepojenia s intervenčnými činnosťami, ktoré nás pomôžu posunúť smerom k požadovaným výsledkom.

Toto sú zistenia z Ipsos prieskumu, ktorý sa uskutočnil v období medzi 24. aprílom a 8. májom 2020. Prieskum sa vykonáva mesačne v 27 krajinách po celom svete prostredníctvom Ipsos Online Panelu. Medzi zapojené krajiny patria: Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Čile, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Holandsko, Peru, Poľsko, Rusko, Saudská Arábia, Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Turecko a USA.