Svetový deň duševného zdravia 2024 /globálny prieskum/

Výsledky ukazujú, že duševné zdravie je najväčšou zdravotnou obavou, pričom 45 % respondentov ho považuje za hlavnú výzvu. Hneď za ním sa umiestnili obavy z rakoviny (38 %) a stresu (31 %). Povedomie o dôležitosti duševného zdravia sa zvyšuje a je evidentné, že zdravotnícke systémy musia klásť rovnaký dôraz na duševné aj fyzické zdravie.

Kľúčové zistenia:

1.Duševné zdravie ako priorita: V 31 krajinách je duševné zdravie hlavnou zdravotnou obavou pre 45 % respondentov, predbiehajúc tak rakovinu a stres.

2.Generačný stres: Až 54 % generácie Z priznalo, že boli príliš vystresovaní na to, aby šli do práce a to aspoň jedenkrát za posledný rok (mileniáli 47 %). Staršie generácie deklarujú nižšie úrovne stresu.

3.Rovnaká dôležitosť mysle a tela: 76 % respondentov považuje duševné a fyzické zdravie za rovnako dôležité, avšak 72 % sa viac zameriava na fyzickú pohodu.

4.Globálne úrovne stresu: Priemerne 62 % ľudí zažilo stres, ktorý ovplyvnil ich každodenný život, pričom najvyšší výskyt bol zistený v Turecku (76 %) a najnižší v Japonsku (44 %).

5.Vplyv na mladé ženy: Ženy generácie Z deklarujú najvyššiu úroveň depresie. 40 % sa cíti smutne alebo beznádejne počas dlhších období. 

6.Kritika zdravotníckeho systému: 41 % verí, že zdravotnícke systémy uprednostňujú fyzické zdravie pred duševným. Len 13 % si myslí, že duševnému zdraviu sa prikladá väčší význam.

7.Globálne zdravotné obavy: V Čile 69 % považuje duševné zdravie za hlavný problém, zatiaľ čo v Japonsku zdieľa tento názor len 25 %.

8.Vplyv na pracovisko: Absencie z práce kvôli stresu narastajú, 22 % gen Z nemohlo pracovať kvôli stresu.