Obavy súvisiace s pandémiou (78%) predbehli obavy z útokov hackerov (74%)

Iba malá väčšina (53%, +1) verí v schopnosť svojej krajiny zvládnuť epidémiu; ešte menej (45%, -1) je tých, ktorí veria, že budú ochránení pred útokmi hackerov.

Nedávny prieskum agentúry Ipsos uskutočnený v 28 krajinách odhalil, že viac občanov sveta vníma pandémiu (78%, +27 bodov od minulého roku) ako najvyššiu hrozbu v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov. Táto hrozba takto predbehla obavu z útoku hackerov za účelom podvodného alebo špionážneho konania (74%, -1), ktorá bola na vrchole zoznamu posledných pár rokov.

Výskum vo svojom 11. ročníku, ktorý sa uskutočnil výlučne pre medzinárodné bezpečnostné fórum v Halifaxe - Halifax International Security Forum, porovnával osem možných scenárov hrozieb a ako veľmi reálne je, že sa spomínané hrozby vyskytnú v nasledujúcich 12 mesiacoch. Medzi scenáre hrozieb patrili: hrozba veľkej epidémie zdravia, veľká prírodná katastrofa, teroristický útok, násilný konflikt medzi etnickými alebo menšinovými skupinami, účasť krajiny v ozbrojenom konflikte v zahraničí, jadrový alebo biologický útok, osobná bezpečnosť a bezpečnosť rodiny a počítačové útoky alebo útoky hackerov.

Porovnateľne, treťou najviac globálne znepokojujúcou hrozbou je hrozba jadrových, biologických a chemických útokov odohrávajúcich sa niekde na svete, kde dve tretiny (67%) ľudí veria  v pravdepodobnosť takejto reálnej hrozby v nasledujúcich 12 mesiacoch.

Ďalej nasleduje hrozba veľkej prírodnej katastrofy (65%), po ktorej nasleduje v rovnakej miere hrozba vypuknutia násilného konfliktu medzi etnickými alebo menšinovými skupinami v ich krajine a ohrozenie vlastnej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti rodiny (61% v oboch prípadoch). Takmer šesť z desiatich (58%) ľudí považuje teroristický útok, ktorý sa odohral v ich krajine za skutočnú hrozbu, zatiaľ čo štyria z desiatich (43%) ľudí považujú za skutočnú hrozbu skutočnosť, ak ich krajina ide do ozbrojeného konfliktu s inou krajinou.
 

Hrozba epidémie

Napriek tomu, že sa momentálne nachádzame uprostred globálnej epidémie a zatiaľ čo hrozbu epidémie vypuknutej v ich vlastnej krajine vníma 78% občanov z celého sveta (skutočný nárast oproti minulému roku o 27 bodov) ako skutočnú hrozbu, v niektorých krajinách je menšia pravdepodobnosť, že budú jej obyvatelia vnímať epidémiu ako skutočnú hrozbu. Najväčšia pravdepodobnosť je v Turecku (91%), Veľkej Británii (88%), Španielsku (88%), Spojených štátoch (87%) a Austrálii (87%), zatiaľ čo v Saudskej Arábii (62%), vo Švédsku ( 63%), v Poľsku (69%), Nemecku (70%) a Japonsku (70%) je pravdepodobnosť vnímania epidémie ako skutočnej hrozby nižšia.
 

Hrozba hackerských útokov

Dlhoročne na prvom mieste zoznamu hrozieb, sa obava z hackerských útokov v súčasnom kontexte posunula na druhé miesto. Tri štvrtiny (74%) sa domnievajú, že hackerstvo s cieľomy podvodného alebo špionážneho konania bude v budúcom roku skutočnou hrozbou. Táto možnosť najviac znepokojuje obyvateľov Južnej Afriky (89%), Turecka (84%), Austrálie (83%), Spojených štátov ( 81%), Veľkej Británie (80%) a Kolumbie (80%). Obyvatelia Maďarska (51%), Talianska (62%), Poľska (63%), Holandska (63%) a Japonska (64%) sa javia ako podstatne menej znepokojení možnosťou, že by sa hackerské útoky stali v budúcom roku skutočnou hrozbou.
 

Dôvera vo vládu a jej orgány

Aj keď väčšina občanov vo svete verí, že hrozba epidémie alebo hackerských útokov je skutočná, občania nie sú presvedčení, že im ich vlády alebo vládne orgány dokážu v prípade takejto hrozby poskytnúť primeranú úroveň bezpečnosti a ochrany. V skutočnosti iba 53% opýtaných verí, že by ich vláda vedela efektívne reagovať na vypuknutie závažnej zdravotnej epidémie vo vlastnej krajine a s nárastom len o 1 percentuálny bod v porovnaní s minulým rokom sa zdá, že súčasná reakcia na COVID-19 nepriniesla zvýšenie úrovne dôvery vo vládu. Dôvera je najvyššia v Indii (72%), Malajzii (70%), Holandsku (67%), Austrálii (66%) a vo Švédsku (64%) a najnižšia vo Francúzsku (32%), v Belgicku (34%), Čile (44%), Mexiku (45%), vo Veľkej Británii (45%) a v Peru (45%).

Dôvera v to, že vláda dokáže ochrániť svojich občanov pred útokmi hackerov je ešte nižšia so 45% (o jeden bod menej v porovnaní s minulým rokom). Zatiaľ čo dôvera je vyššia v krajinách ako India (64%), Malajzia (62%), Južná Kórea (59%), Austrália (58%) a Rusko (55%), v Belgicku (33%), Maďarsku (34%), vo Francúzsku (35%), v Mexiku (36%) a v Čile (37%) je pomerne nízka.

V nižšie uvedenom grafe je uvedených osem testovaných hrozieb, podiel občanov sveta, ktorí sa domnievajú, že v budúcom roku bude obava predstavovať skutočnú hrozbu, a podiel ľudí, ktorí sú presvedčení, že ich vláda a jej orgány môžu chrániť alebo účinne na tieto hrozby reagovať.
 

chart1


Dve oblasti s najväčšími rozdielmi medzi vnímanou hrozbou a schopnosťou ochrániť alebo reagovať na hrozbu sú oblasti hackerstva a epidémie. Povedané inými slovami, občania sveta sa cítia nervózne pokiaľ ide o pripravenosť ich vlád čeliť dvom najväčším hrozbám, ktoré vnímajú ako reálne počas budúceho roka.

Toto sú zistenia z prieskumu Ipsos Global Advisor, ktorý sa uskutočnil medzi 21. augustom a 4. septembrom 2020. Takýto prieskum sa uskutočňuje každý mesiac v 28 krajinách sveta prostredníctvom panelového systému Ipsos Online. Medzi dopytovanými krajinami sú Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Peru, Poľsko, Rusko, Saudská Arábia , Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Turecko a Spojené štáty americké.

Spoločnosť