PRIESKUM: Na Slovensku by sa dala proti vírusu COVID-19 určite zaočkovať menej než tretina populácie
Agentúra Ipsos v prvom týždni roka 2021 zrealizovala medzi slovenskou populáciou prieskum zameraný na mieru ochoty nechať sa zaočkovať proti vírusu Covid-19.
Ipsos sleduje postoje k vakcinácii zatiaľ v troch vlnách prieskumu v 15 krajinách (mimo Slovenska) a vybrané výsledky týchto meraní sú rovnako obsahom priloženej tlačovej správy.
Tlačová správa obsahuje odpovede na otázky:
- Ak by ste mali možnosť dnes sa dať proti Covid-19 zaočkovať, urobili by ste to?
- Ak nie, alebo neviete, z akého dôvodu/dôvodov?
- Ak by bola aktuálne k dispozícii vakcína proti Covid-19, dali by ste sa zaočkovať?
- Ak nie, z akého dôvodu/dôvodov?
SLOVENSKO – Ochota nechať sa zaočkovať proti vírusu COVID-19
Aktuálny prieskum bol realizovaný v čase, kedy bola na Slovensku k dispozícii vakcína od spoločností Pfizer a BioNTech a kedy prebiehalo očkovanie zdravotníkov (a ďalších skupín prichádzajúcich do priameho styku s Covid pozitívnymi pacientmi).
V tomto období, kedy boli zaočkované aj viaceré autority z oblasti zdravotníctva a riadenia štátu, by sa dalo určite zaočkovať 28,5 % slovenskej populácie, pričom celkový podiel očkovaniu skôr pozitívne naklonených ľudí je 53,2 %. Na druhej strane, podiel očkovaniu skôr negatívne naklonených ľudí je 36,6 %.
Kľúčové zistenia prieskumu:
- Častejšie by sa dali očkovať muži (59,2 %) ako ženy (47,5 %).
- Najčastejšie by sa dali zaočkovať mladí dospelí vo veku 18-24 rokov (60,7 %).
- Spomedzi krajov je v Bratislavskom kraji najvyššie percento tých, ktorí by sa dali zaočkovať (60,8 % obyvateľov).
- V našich najväčších mestách (Bratislava a Košice) je menej „odmietačov“ (určite nie), než v ostatných mestách a obciach.
- So zvyšujúcim sa vzdelaním stúpa ochota nechať sa zaočkovať - zatiaľ čo respondenti s ukončenou základnou školou by sa nechali zaočkovať v 39,1 % prípadoch, vysokoškolsky vzdelaní respondenti až v 64,7 %.
SLOVENSKO – Dôvody v prípade nesúhlasu s vlastným očkovaním proti vírusu COVID-19
Najčastejším dôvodom nesúhlasu s očkovaním, či pochybností je obava z vedľajších účinkov, úzko súvisiaca s pocitom, že vývoj a testovanie vakcíny prebiehalo príliš rýchlo.
Pre 57,5 % tých, ktorí by sa očkovať nedali, prípadne ktorí nevedia ako by k vlastnému očkovaniu pristúpili, je dôvodom ich postoja obava z vedľajších účinkov vakcíny. Druhá najčastejšia obava, ktorá s ňou úzko súvisí je pocit, že vakcína bola vyvinutá príliš rýchlo (53,7 %). Takmer tretina (29,5 %) ľudí si myslí, že vakcína nebude dostatočne účinná
a necelá pätina (18,7 %) nie je presvedčená o očkovaní preto, že podľa vlastného názoru nepatrí do rizikovej skupiny. 15,9 % opýtaných je všeobecne proti vakcínam.
Muži častejšie pochybujú o účinnosti vakcíny, ženy o jej bezpečnosti.
Významne viac mužov (38,9 %), než žien (22,5 %) pochybuje o účinnosti vakcíny. Na druhej strane ženy sa častejšie obávajú vedľajších účinkov (59,5 %) než muži (54,8 %). Rovnako častejšie majú ženy pocit, že vakcína bola vytvorená príliš rýchlo (54,9 %). Muži tento názor zastávajú v 51,9 % prípadov. Výrazný rozdiel je v odmietaní očkovania vo všeobecnosti. Respondentky tento dôvod uviedli v 17,3 % prípadov, zatiaľ čo respondenti v 13,9 %.
Najmladší dospelí sa často nechcú očkovať kvôli pocitu, že očkovanie nepotrebujú.
SVET – Ochota nechať sa zaočkovať proti vírusu COVID-19
Ipsos realizuje v spolupráci so Svetovým ekonomickým fórom štúdiu ochoty nechať sa zaočkovať proti vírusu Covid-19 v 15 krajinách. Ostatná vlna prebehla v decembri, potom čo sa začalo očkovať v Spojených štátoch amerických a Veľkej Británii. Výsledky ukázali zvýšenie ochoty nechať sa zaočkovať v týchto dvoch krajinách oproti výsledkom z októbra, zatiaľ čo vo všetkých ostatných participujúcich krajinách sa ochota nechať sa zaočkovať znížila.
Najvyšší záujem o očkovanie je v Číne, Brazílii a Veľkej Británii. Najnižší v Rusku a Francúzsku.
Priemerný podiel respondentov z participujúcich krajín, ktorí by sa určite alebo skôr nechali zaočkovať je 66 %, zatiaľ čo odpoveď „určite áno“ zvolilo 30 % opýtaných.
Najvyšší podiel súhlasu je v Číne (80 %), pričom najvyšší podiel určite rozhodnutých (odpoveď určite áno) je v Brazílii (52 %), ale aj vo Veľkej Británii (46 %).
Naopak, na opačnej strane sa ocitlo Rusko a Francúzsko. V Rusku až celá tretina (33 %) populácie rozhodne odmieta vakcináciu proti vírusu Covid-19, zatiaľ čo vo Francúzsku je to ešte o jeden percentuálny bod viac (34 %).
SVET – Dôvody v prípade nesúhlasu s vlastným očkovaním proti vírusu COVID-19
Najčastejším dôvodom odmietania očkovania je vo všetkých participujúcich krajinách obava z možných vedľajších účinkov, nasleduje obava z účinnosti vakcíny. V Číne je až u tretiny respondentov odmietajúcich vakcináciu dôvodom pocit, že nie sú týmto vírusom ohrození.
Obavu z možných vedľajších účinkov má 57–80 % respondentov odmietajúcich očkovanie proti vírusu Covid-19 z jednotlivých krajín. Najviac (80 %) Južná Kórea, z Európskych krajín je to so 72 % Francúzsko. Najmenej často sa táto obava objavuje v USA (57 %), UK (60 %) a v Rusku (61 %).
Najčastejšia obava z neúčinnosti vakcíny sa objavuje v Rusku (45 %), najnižšia v Číne (16 %). V prípade dôvodu „necítim sa byť vírusom Covid-19 ohrozený vyčnieva Čína, kde to ako dôvod odmietania vakcíny uviedlo až 32 % respondentov.
Prieskum na Slovensku realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1051 respondentov vo veku 18 - 65 rokov v dňoch 5. 1. až 8. 1. 2021 pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre slovenskú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu a veľkosti miesta bydliska.
Medzinárodný prieskum realizovala agentúra Ipsos pomocou on-line zberu dát v termíne 17. 12. - 20. 12. 2020 na vzorke 13 542 respondentov vo veku 18-74 rokov v 15 krajinách (Kanada, Juhoafrická republika, Spojené štáty americké, Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Mexiko, Rusko, Južná Kórea, Španielsko a Veľká Británia). Viac o tejto štúdií môžete nájsť tu: https://www.ipsos.com/en/global-attitudes-covid-19-vaccine-december-2020
Viac informácií ohľadom Zdravie