Staroba sa začína v 66 rokoch, 6 z 10 sa na toto obdobie neteší.

V krajinách po celom svete populácie starnú. OSN predpovedá, že do roku 2030 bude každý šiesty človek vo veku 60 rokov alebo viac. Prispôsobujú sa však tejto zmene aj naše kultúrne postoje?

V tejto štúdii skúmame postoje ľudí k starnutiu a poukazujeme na to, ako sa zmenili – alebo nezmenili – od roku 2018. 

Kľúčové zistenia:

•Svet možno starne – ale vek, kedy je človek považovaný za starého, sa nezmenil. V priemere naprieč všetkými krajinami, ľudia uvádzajú, že „staroba“ sa začína v 66 rokoch. 

•Väčšina krajín výrazne nadhodnocuje veľkosť starnúcej populácie. Mexičania si myslia, že 3 z 10 ľudí (30 %) v ich krajine majú viac ako 65 rokov, čo je viac ako trojnásobok skutočnosti - 8 %. Japonsko – dnes definované ako super-starnúca spoločnosť – je krajinou, ktorá najviac podceňuje veľkosť svojej populácie nad 65 rokov.

•Väčšina ľudí sa na starobu neteší.  57 % ľudí uvádza, že sa na starobu neteší (v porovnaní s 38 %, ktorí sa tešia). Nadšenie stúpa s príjmom, úrovňou vzdelania a aktuálnym vekom.

•Ľudia očakávajú, že v „starobe“ prežijú 12 rokov. V priemere ľudia očakávajú, že sa dožijú 78 rokov, t.j. 12 rokov „staroby“. 
U Filipíncov a Indonézanov dáta stúpajú na 17 rokov staroby.
V Maďarsku sa staroba začína v 65 rokoch – no ľudia očakávajú, že sa dožijú len 64 rokov.

•Najlepšie roky života? Vek 28-35 rokov je vnímaný ako obdobie míľnikov. Pre väčšinu krajín je to ideálny čas na dosiahnutie kľúčových okamihov, ako je svadba, kúpa prvého domu a narodenie dieťaťa.

•3 z 10 si myslia, že človek môže byť lídrom svojej krajiny v akomkoľvek veku. Pre tých, ktorí sú ochotní stanoviť vekovú hranicu, je vek 61 rokov vnímaný ako vek, kedy je už človek príliš starý. V 16 krajinách je súčasný líder starší, ako je horná veková hranica stanovená jeho občanmi.