Svet sa otepľuje rekordným spôsobom – a my stále pochybujeme a nekonáme

Iba 4 z 10 ľudí si myslí, že krajiny robia v oblasti klimatickej zmeny dostatok

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala tento týždeň vážne varovanie. Svet dosiahol najvyššiu priemernú teplotu za posledných päť rokov – nárast o 1.1°C od preindustriálneho obdobia v roku 1850.
Priemerná celková teplota vzrástla o 0.2°C z predchádzajúceho päťročného obdobia, ale očakáva sa, že porastie ešte na 1.2 až 1.3°C v nasledujúcich piatich rokoch. To je blízko 1.5 stupňovej hranice, s ktorou jednotlivé krajiny súhlasili v Parížskej dohode v roku 2015.

„Na to, aby sme zabránili otepľovaniu Zeme o viac ako 2°C oproti preindustriálnemu obdobiu, je potrebné našu snahu trojnásobiť. A pre obmedzenie na 1.5°C ju musíme späťnásobiť,“

povedal generálny tajomník WMO Petteri Taalas v správe, ktorá zdôraznila varovanie o príčinách a dôsledkoch klimatickej zmeny.

WMO hovorí, že teplota rastie rýchlejšie, viacročný ľad sa skoro vytratil, rastúca teplota vytvára viac kyslosti v oceánoch a extrémne udalosti, akými sú napríklad prírodné katastrofy a vlny horúčav, sa stávajú čoraz nebezpečnejšími.

Vzhľadom na masové protesty okolo sveta v posledných týždňoch je zjavné, že čoraz viac ľudí si uvedomuje naliehavosť s akou musíme konať. Globálne otepľovanie/klimatická zmena bola environmentálnou obavou číslo jedna ľudí z 28 krajín sveta, pričom viac ako tretina (37%) ju uvádzala aj v štúdii Global Advisor na začiatku tohto roku.

Samostatná štúdia z minulého mesiaca zistila, že 80% z viac ako 19 000 ľudí povedalo, že je potreba urgentne konať vo veci klimatických zmien a ich dopadu na planétu. Ale aj napriek týmto impulzom si iba 4 z 10 ľudí myslia, že väčšina krajín robí v oblasti klimatických zmien dosť.


Nezhody medzi vládou a ľuďmi

Antonia Dickman, vedecká pracovníčka v Ipsos MORI zameraná na verejné postoje k energii a životnému prostrediu povedala, že výsledky štúdie ukazujú skepticizmus a nedostatok dôvery, že prísľuby krajín sa dostanú do praxe.

„Tu v Spojenom kráľovstve sme mali možnosť počuť „zelené“ ambície viacerých vlád a politikov, avšak verejnosť nepociťuje, že by tieto sľuby boli aj zrealizované."

„V Spojenom kráľovstve existujú príklady zrušenia alebo zmeny a doplnenia politických opatrení alebo zmien vládnej podpory rôznych foriem obnoviteľnej energie, ako je napríklad veterná energia.“ Dickamnová tiež dodáva, že výsledky odzrkadľujú obavy, že každé pozitívne politické opatrenie na jednej strane sveta bude zmarená protichodným konaním v inej krajine, ako napríklad USA, ktoré sa nepodpísalo Parížsku dohodu.

„Na prekonanie tohto cieľa by mohli pomôcť nadnárodné strany/nadnárodné prísľuby opatrení a cieľov, o ktorých vieme, že sa budú zachovávať pod novými vládami, spolu s dlhodobejšími politickými opatreniami a konzistentnosťou komunikácie."


Venujte pozornosť vede

Kelly Levin, spolupracovníčka Svetového inštitútu zdrojov Svetového klimatického programu si myslí, že zákonodarcovia sa musia viac snažiť prepájať dôsledky klimatických zmien s vecami, na ktorých ľuďom záleží.

„Mohlo by to byť napríklad o tom, ako náhla búrka ovplyvní ich lokálnu komunitu alebo ich schopnosť dopestovať si plodiny na prípravu zásob potravín a vody, alebo ako čoraz viac extrémne počasie sa blíži ich smerom. Akcie v oblasti klímy majú obrovské výhody a zákonodarcovia by mali zapracovať na tom, ako lepšie ukázať ľuďom, že bezpečná klíma je v najlepšom záujme celej populácie."

Rozkoly medzi vládou a narastajúcim klimatickým aktivizmom okolo sveta budú rásť, keď sa ľudia prebudia do rýchlo sa meniacej klímy okolo nich, dodáva Levinová.

„Extrémne počasie minulého leta – od vĺn horúčav cez intenzívne hurikány až po roztápajúce sa ľadovce jasne ukazujú, že žijeme vo veľmi odlišnom svete od toho, na ktorý sme zvyknutí."

SALEWMO hlási, že viac ako 90% prírodných katastrof je spojených s počasím, najmä búrky a povodne, vedú k najväčším ekonomickým stratám.  Medzitým vlny horúčav boli najnebezpečnejšou meteorologickou hrozbou za posledných päť rokov, s dosahom na všetky kontitnenty.

„Obdobie hurikánov v Atlantiku v roku 2017 bolo jedno z najzničujúcejších v histórii. Straty spojené s hurikánom Harvey boli viac ako 125 mld USD. Rozsiahle požiare sa vyskytli aj v neobnoviteľných tropických dažďových pralesoch v južnej Ázii a Amazone, ktoré mali vplyv na globálny mieru uhlíka.“ Rast oxidu uhličitého v atmosfére je teraz takmer o 20% vyšší ako v predchádzajúcich piatich rokoch, uviedla organizácia WMO.


Riešenie „velkého prechodu

Jennifer Brook, riaditeľka oddelenia vzťahov s verejnosťou v Austrálii, ktorá je zapojená do výskumu životného prostredia povedala, že bude pre ľudí náročné uvedomiť si rozsah zmien, ktoré je potrebné pre zastavenie klimatických zmien urobiť, aj s pomocou vlád jednotlivých krajín. Zmena bude náročná.

„Úspešná reakcia na zmenu klímy si bude vyžadovať zásadné štrukturálne zmeny v našich sociálnych, environmentálnych a ekonomických systémoch a bude zahŕňať zmenu našich modelov dodávok energie, jej využívania a spotreby,“hovorí Brooková.

„Aj pre tie demokratické vlády, ktoré majú jasno v plánoch na túto veľkú zmenu, vyvstáva výzva na znovuzvolenie a dohľad nad zmenami v rozsahu, ktorý sme ešte nezažili."

Brooková hovorí, že nie je prekvapujúce, že vlády nereagovali na klimatické zmeny rýchlejšie, keď sa berie do úvahy komplexná povaha a rozsah úlohy, ktorej čelia. „Niektoré z týchto zmien budú nepopulárne, najmä pre tých z nás, ktorí žijeme v rozvinutom svete a ktorí sme zvyknutí na konzumný život, ktorý spotrebúva viac energie a zdrojov ako nám Zem dokáže dať."

„Riešenie problémov so zmenou klímy sa mohlo zdať druhoradé pre tie vlády, ktoré sa snažia riešiť chudobu, prístup k čistej vode a hygiene a prístup k základnej lekárskej starostlivosti - aj keď najväčší vplyv má životné prostredie na zraniteľných ľudí v rozvojovom svete.“

Viac informácií ohľadom Energie a životné prostredie

Spoločnosť