Úzkosť, stres a samota: daň, ktorú pracujúci platia COVIDu
Decembrový globálny prieskum Ipsosu pre Svetové ekonomické fórum uvádza, že asi polovica pracujúcich dospelých tvrdí, že zaznamenali zvýšenú úzkosť súvisiacu s istotou zamestnania (56%), vyššiu úroveň stresu v dôsledku zmien v pracovných zvyklostiach a organizácii (55%) alebo kvôli tlaku zo strany rodiny, kam patrí starostlivosť o deti (45%) alebo ťažkosti s nájdením rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom (50%) v dôsledku pandémie COVID-19.
Online prieskum, ktorý sa uskutočnil medzi 20. novembrom a 4. decembrom medzi takmer 13 000 zamestnanými mužmi a ženami v 28 krajinách, poukazuje na rozsiahle rušivé zmeny životov pracujúcich. V určitom momente od vypuknutia pandémie pracovalo 52% opýtaných z domu, 32% pracovalo dlhšie, 32% pracovalo menej hodín, 30% si vzalo pracovné voľno a 15% opustilo svoje zamestnanie.
Mnoho pracujúcich na celom svete zažilo v určitom čase zvýšený počet odpracovaných hodín a zároveň aj znížený počet odpracovaných hodín v inom momente, pričom zdôraznili rozsah toho ako sa museli prispôsobiť rôznymi spôsobmi podľa toho aká bola situácia súvisiaca s pandémiou v ich krajine, ako aj podľa aktuálnej politickej situácie v ich vlastnej krajine.
Iba necelá polovica všetkých pracujúcich na celom svete uvádza zníženú produktivitu (46%) a prácu v netradičných hodinách, napríklad veľmi skoro ráno alebo neskoro v noci (44%).
Takmer polovica z tých, ktorí pracovali z domu, uvádza, že sa cítili osamelí alebo izolovaní (49%), alebo mali ťažkosti z dôvodu nedostatočného vybavenia alebo neadekvátneho zázemia počas práce z domu (46%).
Osoby mladšie ako 35 rokov, vlastníci firiem, osoby s rozhodovacími právomocami, pracovníci s nižšími príjmami, ženy a osoby s vysokoškolským vzdelaním sú tými, ktorí najviac hlásia negatívne dopady na ich blahobyt z dôvodu zmien v ich pracovných životoch spôsobených pandémiou.
Detailné zistenia
Zmeny súvisiace s prácou od vypuknutia pandémie
V určitom momente od začiatku vypuknutia pandémie:
- 52% všetkých zamestnaných dospelých na celom svete tvrdí, že pracovali z domu - od 74% v Kolumbii po iba 26% v Japonsku;
- 32% globálne pracovali viac hodín – od 59% v Indii po iba 12% v Japonsku;
- 32% na celom svete pracovali menej hodín – od 49% v Indii po len 13% v Holandsku;
- 30% na celom svete si vzalo pracovné voľno – od 50% v Južnej Kórei po iba 9% v Španielsku; a
- 15% na celom svete opustilo svoju prácu – od 33% v Indii po iba 9% v Belgicku, Japonsku a Holandsku.
Iba polovica z tých, ktorí odpracovali menej hodín, a tých, ktorí odišli zo zamestnania, sa rozhodli tak urobiť z vlastnej vôle. Naproti tomu tí, ktorí pracovali z domu, ako aj tí, ktorí pracovali viac hodín spolu s tými, ktorí si vzali voľno z práce, tak urobili viac pravdepodobne z vlastného rozhodnutia ako z dôvodu povinnosti alebo nevyhnutnosti.
Celosvetovo asi dve tretiny vlastníkov firiem, osôb s rozhodovacími právomocami a osôb s vysokoškolským titulom hlásia, že pracovali z domu, v porovnaní s asi jednou tretinou tých, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie.
Okrem majiteľov firiem, osôb s rozhodovacími právomocami a lepšie vzdelaných obyvateľov, vynikajú dve skupiny pracujúcich, ktoré zažili veľké zmeny a narušenie ich pracovného života od začiatku vypuknutia pandémie COVID-19: pracovníci s nízkym príjmom a osoby pod 35 rokov, predovšetkým keď ide o aspekt menej odpracovaných hodín a opustenie pracovného miesta.
Negatívny dopad zmien v pracovnom živote na blahobyt a prosperitu z dôvodu pandémie
Približne polovica pracujúcich na celom svete uviedla, že zažila každú z nasledujúcich skutočností ako výsledok pandémie COVID-19:
- Zvýšený pocit úzkosti súvisiaci s istotou pracovného miesta, uviedlo 56% – od 74% v Malajzii do iba 24% v Holandsku;
- Stres z dôvodu zmien pracovnej rutiny a organizácie práce, uviedlo 55% – od 72% v Peru a Saudskej Arábii do iba 26% v Holandsku;
- Ťažkosti s nájdením rovnováhy medzi prácou a životom, uviedlo 50% – od 69% v Saudskej Arábii do iba 22% v Japonsku;
- Zníženú produktivitu, uviedlo 46% – od 64% v Malajzii do iba 23% v Holandsku;
- Stres súvisiaci so situáciou v rodine ako napríklad starostlivosť o deti, uviedlo 45% od 64% v Južnej Afrike a Saudskej Arábii do iba 18% v Holandsku; a
- Práca mimo zvyčajných pracovných hodín, uviedlo 44% – od 66% v Peru a Saudskej Arábii do iba 16% v Japonsku.
A tieto skutočnosti zažila približne polovica pracujúcich z domu:
- Pocit osamelosti alebo izolácie počas práce z domu, uviedlo 49% – od 75% v Turecku do iba 24% v Japonsku; a
- Ťažkosti s vykonávaním práce ź dôvodu neprimeraného nastavenia alebo nedostatočného vybavenia pracovne doma, takisto uviedlo 46% tých, ktorí pracovali z domu – od 67% v Turecku do iba 23% v Holandsku.
Osoby mladšie ako 35 rokov, vlastníci firiem, osoby s rozhodovacími právomocami, pracovníci s nižšími príjmami, ženy a osoby s vysokoškolským vzdelaním sú tými, ktorí najviac hlásia negatívne dopady na ich blahobyt z dôvodu zmien v ich pracovných životoch spôsobených pandémiou.
Toto sú výsledky prieskumu uskutočneného spoločnosťou Ipsos v 28 krajinách, ktorý prebiehal na online platforme Global Advisor v Argentíne, Austrálii, Belgicku, Brazílii, Kanade, Čile, Číne (pevninskej), Kolumbii, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Maďarsku, Indii, Taliansku, Japonsku, Malajzii, Mexiku, Holandsku, v Peru, Poľsku, Rusku, Saudskej Arábii, Južnej Afrike, Južnej Kórei, Španielsku, vo Švédsku, v Turecku a v USA. Spoločnosť Ipsos uskutočnila v dňoch 20. novembra až 4. decembra 2020 v USA, Kanade, Malajzii, Južnej Afrike a Turecku rozhovory s celkovo 12 823 zamestnanými dospelými vo veku 18 - 74 rokov a 16-74 rokov v ďalších 23 krajinách.