Ipsos & AXA: Index duševného zdravia

Podľa piateho vydania správy AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete aj naďalej zhoršuje. Cieľom štúdie, ktorá bola vypracovaná v spolupráci so spoločnosťou Ipsos, je identifikovať problémy v oblasti duševného zdravia a pohody na celom svete s cieľom vyvinúť riešenia na ich zmiernenie. 

Ipsos uskutočnil prieskum medzi 17 000 ľuďmi zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii.

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami  (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Index duševného zdravia (MHI) je index, ktorý vytvorili výskumníci na základe dotazníka s približne päťdesiatimi otázkami. Meria duševné zdravie vo svete a zohľadňuje rôznorodé faktory, ako sú príznaky psychickej tiesne a kvalita sociálnych vzťahov. Identifikuje 4 typy jednotlivcov: prosperujúcich, prežívajúcich, živoriacich a bojujúcich. Poslední menovaní sa vyznačujú pravdepodobnou absenciou pohody vo väčšine oblastí, čo vedie k psychickej tiesni a zmenám v psychosociálnych funkciách. 

V roku 2024 MHI ukazuje, že stav duševného zdravia sa nezlepšuje: 25 % populácie je považovaných za prosperujúcich (+1 bod), 32 % za prežívajúcich (-1 bod), 29 % za živoriacich (+1 bod) a 14 % za bojujúcich so svojím duševným zdravím (-1 bod).

Skóre DASS, ktoré sa používa na posúdenie podozrenia na depresiu, úzkosť a stres, je tiež veľmi znepokojujúce a vykazuje zhoršovanie. Podiel ľudí, u ktorých je pravdepodobné, že trpia depresiou, sa zvyšuje (47 % v porovnaní so 44 % v roku 2023), rovnako ako podiel ľudí, u ktorých je pravdepodobné, že trpia stresom (64 % v porovnaní so 62 % v roku 2023). 

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 

23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 -  20 %, 2022 - 17%). 

Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Takmer jeden z troch respondentov (32 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím: hoci tento podiel zostáva v porovnaní s rokom 2023 nezmenený, je dôležité pripomenúť, že v roku 2022 uviedlo 27 % respondentov, že trpí problémami s duševným zdravím. 

Tieto 3 rôzne ukazovatele (MHI, DASS a sebou deklarované problémy s duševným zdravím), hoci sú relatívne odlišné, nám umožňujú dospieť k záveru, že súčasný trend pravdepodobne povedie k zhoršeniu duševného zdravia na celom svete. 

Zároveň vidíme, že mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. 

Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. 

Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v MHI v porovnaní (muži 27 %) Pokiaľ ide o súčasné problémy s duševným zdravím (34 % žien vs. 31 % mužov) alebo príznaky súvisiace so závažnou depresiou, úzkosťou a stresom (27 % žien vs. 24 % mužov), opäť platí, že ženy sú častejšie nadmerne zastúpené. Stav duševného zdravia mužov sa však v tomto roku tiež zhoršuje.

Zdá sa, že určité faktory negatívne prispievajú k stavu duševného zdravia na celom svete. 

Až 76 % ľudí uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov (priemerne 5 faktorov). Medzi najvýznamnejšie patria finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %). 

Úroveň informovanosti o duševnom zdraví a prostriedkoch na lepšiu starostlivosť oň je pomerne dobrá, ale je potrebné ju zlepšiť. 

Veľká väčšina respondentov sa vo všeobecnosti cíti dobre informovaná o téme duševného zdravia: čo robiť, ak si myslia, že trpia problémami s duševným zdravím (71 %), ktorých zdravotníckych pracovníkov v prípade potreby vyhľadať (71 %), príznaky, ktoré by ich mali upozorniť (70 %), rizikové faktory (69 %), čo robiť, ak si myslia, že jeden z ich blízkych trpí problémami s duševným zdravím (66 %). 

Len menej ako polovica respondentov (47 %) sa však cíti dobre informovaná o týchto piatich aspektoch, ktoré sú skutočne základné. Globálne väčšina ľudí dôveruje svojej rodine a priateľom, ak potrebujú podporu v oblasti duševného zdravia (66 %). Okrem toho, ak potrebujú vyjadriť svoje obavy alebo problémy súvisiace s ich duševným zdravím, väčšina tak urobí (78 %): ľudia sa najprv obracajú na rodinu (52 %), potom na priateľov (38 %) a zdravotníckych pracovníkov (21 %). Málokto zostáva ticho (22 %), s výnimkou ľudí, ktorí sa považujú za ľudí vo veľkých ťažkostiach (MHI): 31 % z nich nevyjadruje svoje obavy.

Na pracovisku je potrebné vyriešiť mnoho problémov a zamestnanci očakávajú podporu od zamestnávateľa. 

Úroveň stresu a jeho dopady sú ďaleko od zanedbateľných, čo sa prejavuje najmä fyzickými a psychickými príznakmi. Viac ako polovica zamestnancov pociťuje značnú úroveň stresu (53 %, skóre 6-10). Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%). 

Profesionálne faktory, ktoré majú vplyv na duševné zdravie zamestnancov, sú veľmi rôznorodé. Vedúcou je úroveň platu, viac ako polovica hodnotí tento aspekt ako negatívny vplyv na ich duševné zdravie (54 %), nasledovaný pracovným zaťažením (52 %), rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom (51 %), stabilitou zamestnania (48 %) a štýlom riadenia (48 %). 

Na zlepšenie svojho duševného zdravia očakávajú zamestnanci skutočnú podporu na pracovisku. 

Takmer 2 z 5 zamestnancov sa domnievajú, že nedostatok prístupu k zdrojom duševného zdravia na pracovisku má negatívny vplyv na ich duševné zdravie (41 %).

 Tento výsledok zdôrazňuje potrebu zlepšiť úroveň podpory a ponúknuť viac zdrojov na podporu zamestnancov. Okrem toho viac ako polovica zamestnancov očakáva takúto podporu od svojho zamestnávateľa (52 %). Tieto očakávania sú obzvlášť výrazné u mladých ľudí (59 %) a ľudí s obzvlášť vysokou úrovňou stresu (61 %).