Prieskum: Slováci začínajú cítiť finančné dopady pandémie

Pocit ohrozenia rastie, no Slováci v niektorých opatreniach poľavujú

Pred dvomi týždňami uviedlo 78 % respondentov, že sa oni osobne cítia ohrození koronavírusom, aktuálne tento pocit vyjadrilo až 82 % populácie, pričom rástol najmä počet tých, ktorí sa cítia veľmi alebo skôr ohrození. Stále platí, že viac ohrození sa cítia predovšetkým seniori nad 65 rokov (medzi nimi je to až 88 %).

Najčastejším preventívnym opatrením, ktoré obyvatelia Slovenska vykonávali, bolo nosenie respiračného rúška (86 %). Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos dodáva: „Nárast počtu ľudí nosiacich rúška o 74 % v porovnaní s obdobím pred dvomi týždňami je prirodzený, keďže aktuálny prieskum už zahŕňa obdobie, v ktorom je nosenie rúška mimo domova povinné. Takmer o polovicu (z 51 % na 73 %) sa zvýšil aj počet ľudí, ktorí sa snažia obmedzovať kontakt so svojím okruhom rodiny a známych. Sme však aj svedkami toho, že slovenská populácia začína niektoré preventívne opatrenia vykonávať v menšej miere.“

7 z 10 Slovákov tvrdí, že z domova vychádza iba v nevyhnutných prípadoch a približne každý štvrtý nosí aj ochranné rukavice. V oboch týchto prípadoch sú opäť disciplinovanejšie ženy, pričom najväčší rozdiel sa prejavil pri nosení rukavíc, ktoré nosí 48 % žien a 34 % mužov.
 

Opatrenia autorít sú stále vnímané pozitívne a odhady na zvládnutie koronavírusu sú triezvejšie

„Situácia je turbulentná a neustále pribúdajú nové opatrenia, alebo sa upravujú už existujúce opatrenia. Slovenská verejnosť však v ich vnímaní ostáva konzistentná a opatrenia hodnotí stále pozitívne“, prezrádza riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Postupy a opatrenia, ktoré na území Slovenska nariadili miestne autority (vláda, samosprávy, mestá), sú považované za potrebné až 94% populácie, čo je identické hodnotenie ako v období pred dvomi týždňami. Za rozhodne potrebné ich stále považujú takmer tri štvrtiny ľudí žijúcich na Slovensku.

Slováci však už menej často očakávajú, že sa šírenie koronavírusu podarí dostať pod kontrolu v priebehu niekoľkých týždňov alebo jedného mesiaca. Väčšina ľudí v súčasnosti predpokladá, že na zvládnutie epidémie koronavírusu bude potrených niekoľko mesiacov (63 %, nárast +13 %), alebo viac ako pol roka (16 %, nárast +1 %).
 

Pelegriniho vláda si pri riešení krízy získala väčšiu dôveru ako Matovičova

Napriek tomu, že preventívne opatrenia vlády a iných autorít sú vnímané v čase stále rovnako pozitívne, dôvera Slovákov voči vládam riešiacim aktuálnu situáciu sa líši. Súčasnej vláde Igora Matoviča v kontexte riešenia situácie týkajúcej sa koronavírusu vyjadrilo dôveru 57 % Slovákov, zatiaľ čo za nedôveryhodnú ju označilo 33 % respondentov.

Vláda Petra Pellegriniho mala pri riešení pandémie koronavírusu v porovnaní s  aktuálnou vládou vyššiu dôveru spoločnosti. Za dôveryhodnú ju považovalo 71 % opýtaných, naopak nedôveru jej vyjadrilo 23 % ľudí.

Ďalšie informácie poskytne aj pohľad na prekrytie týchto skupín z hľadiska vyjadrenia dôvery jednej alebo druhej vláde. Z respondentov, ktorí dôverovali Pllegriniho vláde bola iba približne polovica (54 %) takých, ktorí zároveň dôverujú aj Matovičovej vláde. Oproti tomu, v skupine dôverujúcej vláde Igora Matoviča boli až dve tretiny ľudí (66 %), ktorí vyjadrili dôveru aj vláde Petra Pellegriniho.

Riaditeľ agentúry Ipsos, Jakub Hankovský podotýka: „Sociálne-demografické rozloženie dôverujúcich skupín kopíruje preferencie a sympatie daným politikom a stranám. Môžeme vidieť, že väčšiu úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti vlád v čase krízy hrá teda dlhodobá sympatia voči nim, než aktuálne kroky spojené s riešením situácie, ktoré sú pri oboch vládach zväčša relatívne v súlade, resp. na seba plynule nadväzovali“.

Finančné dopady pandémie už pocítila takmer polovica Slovákov

S tvrdením, že pandémia koronavírusu bude mať dopad na hospodárstvo Slovenskej republiky súhlasilo 92 % respondentov (20 % skôr súhlasilo a 72 % rozhodne súhlasilo). Tieto dopady začínajú obyvatelia reálne pociťovať a rozprávajú o nich aj pri hodnotení svojej situácie.

Až takmer polovica (47 %) ľudí uvádza, že okolnosti ohľadom koronavírusu už v súčasnosti dopadajú na finančnú situáciu ich domácnosti negatívne. Pri detailnom pohľade 34 % Slovákov tvrdilo, že sa finančná situácia ich domácnosti následkom epidémia zhoršila a 13 % dokonca uvádza, že sa zhoršila výrazne. Druhú veľkú skupinu (49 %) tvoria ľudia, ktorí považujú finančnú situáciu ich domácnosti za stabilnú.

46 % Slovákov rovnako považuje pandémiu koronavírusu za vysokú hrozbu pre ich zamestnanie alebo zdroj obživy.
Ipsos, ako medzinárodná agentúra, skúmal názory na túto tému aj na globálnej úrovni. V porovnaní s predchádzajúcou vlnou medzinárodného Ipsos prieskumu, je podiel obyvateľov Slovenska vnímajúcich epidémiu ako skôr alebo veľmi vysokú hrozbu pre svoje zamestnanie alebo zdroj obživy nižší, ako podiel rovnako zmýšľajúcich ľudí vo väčšine skúmaných krajín. Väčšie obavy ľudí je možné pozorovať vo všetkých zapojených európskych krajinách, teda vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a Taliansku, kde takéto obavy majú takmer dve tretiny obyvateľov. Najmenšie starosti prejavili ruskí a japonskí respondenti.

Nákupy v čase koronavírusu: častejšie využívame e-shopy a menia sa naše nároky

Slováci tvrdia, že internetové obchody, špecificky tie s dovozom až domov, využívajú oproti minulosti častejšie. S takýmto tvrdením súhlasilo 39 % opýtaných. Nárast objemu internetových nákupov potvrdzuje aj zistenie, že 4 z 10 Slovákov využili počas posledných 14 dní predaj cez e-shop s dovozom až domov, pričom 20 % z nich takúto službu využilo raz a ďalších 20 % dvakrát alebo viackrát.

Zmenená spoločenská situácia prirodzene prináša odlišné očakávanie ľudí a teda aj spotrebiteľov. Viac ako tri štvrtiny populácie (76 %) uvádzajú, že v súčasnosti očakávajú od e-shopov bezplatný dovoz tovaru. Podobne, 61 % ľudí tvrdí, že pri rozhodovaní o výbere internetového obchodu zohráva rozhodujúcu úlohu možnosť nechať si tovar doručiť priamo domov. Dôležitosť je prisudzovaná aj dostupnosti tovaru na sklade, na úkor ceny produktu ju podľa proklamácií respondentov v súčasnosti uprednostňuje viac ako polovica z nich (54 %).

Aký sektor e-commerce môže rásť?

Aktuálne nakupuje slovenská populácia cez internetové obchody najčastejšie oblečenie alebo drobnú elektroniku, tieto kategórie nakupuje aspoň niekedy on-line takmer polovica ľudí. Potenciál pre ďalší rast internetového predaja však podľa odpovedí respondentov leží v potravinách. Najväčší možný rast sa objavuje pri trvanlivých potravinách, ktoré v súčasnosti nakupuje on-line iba 9 % ľudí, no v prípade pretrvávajúcich obmedzení zvažuje ich nákup cez internet ďalšia takmer polovica (47 %) všetkých opýtaných. Presun svojich nákupov do on-line prostredia predpokladajú respondenti aj pri ostatných položkách z kategórií potravín a nápojov (možný nárast zákazníkov o cca 20 % – 30 %).

Viac infomácií sa dočítate v priloženej tlačovej správe.

Tento prieskum bol uverejnený v nasledovných médiách:
sme.sk; ekonomika.sme.sk, podcast sme.sk; finweb.hnonline.sk, cas.sk, info.sk 

Prieskum realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1003 respondentov vo veku 18 rokov a viac v dňoch 27. 3. až 30. 3. 2020 pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre slovenskú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu a veľkosti miesta bydliska. Predchádzajúca vlna prieskumu bola takisto realizovaná na reprezentatívnej vzorke 1052 respondentov v dňoch 12. 3. až 16. 3. 2020 pomocou on-line zberu dát.

Uvedený medzinárodný prieskum realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke cca 1000 respondentov vo veku 16 rokov a viac v každej krajine v každej vlne pomocou on-line zberu dát. Predchádzajúca vlna bola realizovaná v dňoch 19. 3. až 21. 3. 2020. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre populáciu každej zapojenej krajiny.