Zmenili by ste svoje plány pre záchranu planéty? Do slovníka pribúda nový pojem: flight-shaming.

1 zo 7 ľudí by využil drahší spôsob prepravy, ak by táto mala v porovnaní s leteckou dopravou menšiu uhlíkovú stopu

Flight

Shuchita Husain kvôli svojej práci veľa cestuje. Väčšinu zo svojich ciest realizuje v Severnej Amerike, ale občas vycestuje aj za hranice kontinentu. Odhaduje, že ročne to je viac ako 40 letov.

38 ročná matka dvoch detí hovorí, že by kvôli uhlíkovým emisiám mala lietať menej často, avšak jej možnosti sú kvôli nákladom a času obmedzené. Týka sa to najmä vzdialenejších destinácií, kde si nemôže dovoliť alternatívne spôsoby prepravy.

Zároveň dodáva, že sa kvôli efektivite snaží spájať pracovné cesty s rodinnými výletmi. Je jednou z tisícov ľudí, ktorí sú vo veľkej miere ovplyvnení enviromentálnym hnutím „flight-shaming“, ktoré sa formovalo v Európe. Hnutie vyzýva ľudí, aby kvôli zníženiu emisií prestali cestovať lietadlom.

16-ročná švédska aktivistka Greta Thunberg sa minulý mesiac dostala na titulky novín, pretože na New Yorkský U.N. summit preplávala Atlantik loďou. Letieť odmietla práve kvôli uhlíkovej stope leteckej prepravy.


Viac znečistenia než si myslíte

Among the cloudsMike Berners-Lee, profesor Lancesterskej Univerzity v Londýne vyučujúci o udržateľnosti a konzultant pre uhlíkové emisie hovorí, že emisie z leteckej dopravy môžu byť ešte vyššie ako to, čo je uverejnené.

„Hovorí sa o tom ako o 2% klimatických zmien, ale v skutočnosti je to viac,“ hovorí. „Ľudia majú tendenciu ignorovať faktory vysokej nadmorskej výšky, takže ich musíte v rozvojových krajinách takmer zdvojnásobiť."

Experti hovoria, že sa emisie z leteckej prepravy s rastúcim počtom ľudí budú aj naďalej zvyšovať. Budeme pre zníženie emisií lietať menej? To záleží od dvoch kľúčových faktorov – cena a pohodlie.

Štúdia Global Advisoru zistila, že iba jeden zo siedmich (14%) ľudí z 27 krajín sveta povedal, že by využil formu cestovania s nižšou uhlíkovou stopou aj v prípade, ak by tento spôsob bol menej pohodlný alebo drahší. Toto číslo sa zdvojnásobuje na 29% z 19 000 opýtaných, ktorí hovoria, že by využili alternatívny spôsob prepravy, ak by bol rovnako pohodlný alebo za rovnakú cenu ako lietanie.

Husain dodáva, že už niekoľko rokov uvažuje, že by využívala vlaky a medzi mestami šoférovala, ak by tieto spôsoby prepravy mali podobnú výšku nákladov.„Pociťovala som flight-shaming keď som čítala o znečistení spôsobenom leteckou prepravou, napríklad aj vo forme plastových pohárikov,“ hovorí Husain. „Preto so sebou nosievam vlastnú fľašku na vodu a na letisku si ju napĺňam."


Skromnosť pri lietaní

Profesor Berner-Lee hovorí, že ľudia musia o lietaní začať rozmýšľať skromnejšie, pretože „nevieme ako poslať pasažiera na dlhý let bez toho, aby sa spálilo veľa tekutého uhľovodíka."

„Na nás ako spotrebiteľoch je zodpovednosť menej lietať, na spoločnostiach je zodpovednosť v čo najväčšej možnej miere minimalizovať lietanie a je to zodpovednosť vlády stanoviť jasné pravidlá."

Letecké spoločnosti si medzičasom stanovili ciele v snahe znižovať uhlíkové emisie, holandská spoločnosť KLM dokonca počas letnej sezóny odštartovala kampaň za zníženie letov.

Pokiaľ ide o dôveru, ktorú má verejnosť pre odhodlanie a schopnosť leteckých spoločností znížiť svoj dopad na životné prostredie, názory sa rôznia. Menej ako 1/3 respondentov hovorí, že má dôveru voči leteckým spoločnostiam, kým ďalšia tretina má nízku alebo žiadnu mieru dôvery voči tomu, že to letecké spoločnosti dotiahnu do konca.


Hľadanie alternatív

Mnoho leteckých spoločností hľadá alternatívy ako je napr. biopalivo alebo vývoj elektrických lietadiel, ale Prof. Berners-Lee hovorí, že biopalivo z hľadiska výroby nie je udržateľné a technológie sú stále vo vývoji.

„Napríklad, ak by ste vypestovali dostatok pšenice, ktorá by mi dala potrebnú dennú dávku kalórií a premenili ju na biopalivo, moje malé auto by naň najazdilo približne 1,5 kilometra. Pre uspokojenie dnešnej spotreby leteckého paliva by ste museli vypestovať úrodu s hodnotou viac ako 2000 kalórií pre každého človeka na Zemi."

„To je príliš veľká obeť z hľadiska potravinovej produkcie a biodiverzity,“ dodáva. Riešením by mohla byť progresívna daň z lietania, ktorá by rástla s rastúcim počtom letov jednotlivca, pričom poukazuje na fakt, že veľká časť letov je realizovaná malou skupinou ľudí.


„Klimatická zmena je boj srdca a mysle a čoraz viac ľudí sa desí klimatickej krízy, ale musíme si všetci uvedomiť, že ide o veľký problém.“

Práve dane môžu byť signálom pre ľudí, že ide o niečo s veľkým dopadom. „Nedá sa obísť skutočnosť, že celá situácia okolo klimatickej zmeny sa zhoršuje s tým keď lietame častejšie a zlepšuje keď lietame menej."

Viac informácií ohľadom Cestovanie, turizmus a doprava

Spotrebiteľ a zákazník