AI ako príležitosť aj hrozba: Slováci majú k umelej inteligencii protichodné postoje
Viac ako polovica opýtaných (55 %) priznáva, že ju ohromuje, čo dnes AI dokáže.
Zároveň si však 45 % populácie myslí, že môže byť potenciálne nebezpečná, a 44 % pociťuje znepokojenie, keď rozmýšľa o jej budúcom využívaní. Tieto čísla spolu ukazujú, že nadšenie a obavy u nás idú ruka v ruke – AI nie je ani jednoznačne prijímaná, ani jednoznačne odmietaná.
Vek, vzdelanie a pohlavie robia rozdiel
Kľúčovým faktorom, ktorý postoje k AI najviac rozdeľuje, je vek. Mladí ľudia sa k technológii stavajú s prirodzenou dôverou a zvedavosťou, no s pribúdajúcimi rokmi táto otvorenosť postupne slabne – najviditeľnejší zlom prichádza po šesťdesiatke, keď optimizmus ustupuje a čoraz častejšie sa objavujú obavy. Ľudia vo veku 66 a viac rokov navyše AI doposiaľ využívali najmenej: kým s ňou má skúsenosť približne 80 % Slovákov a Sloveniek celkovo, medzi staršou online populáciou je to len okolo 60 %.
Podobný obrazec sa objavuje aj pri pohľade na vzdelanie. Ľudia s vysokoškolským titulom vnímajú AI jednoznačne priaznivejšie, zatiaľ čo tí so základným vzdelaním k nej pristupujú s väčšou dávkou nedôvery a skepsy. Menšie, no badateľné rozdiely sa ukazujú aj medzi pohlaviami – muži majú k AI bližšie, ženy zvyknú voliť opatrnejší alebo vyčkávací postoj.
Tí, čo AI už používajú, najčastejšie siahajú po nej z jednoduchej zvedavosti – túžbu dozvedieť sa niečo nové uvádza približne polovica používateľov. Zábava, práca, škola alebo jednoducho chuť vyskúšať, čo všetko AI dokáže, motivujú približne štvrtinu populácie.
Dôvera je stále slabým miestom
Nedôvera sa naplno prejavuje v tom, ako si ľudia predstavujú AI v komunikácii a službách. Približne tri štvrtiny opýtaných chcú mať jasno v tom, či na druhej strane komunikuje človek, alebo systém založený na umelej inteligencii. Viac ako 40 % populácie vníma AI ako potenciálne ohrozenie súkromia a nadpolovičná väčšina má pocit, že zákaznícka skúsenosť sa vďaka nej stáva príliš automatizovanou a neosobnou.
Táto opatrnosť sa premieta aj do toho, kde sú ľudia AI ochotní zveriť slovo. Pri jednoduchých úlohách – zistení stavu objednávky či bežnej technickej podpore – je AI vnímaná ako celkom prijateľná. Pri komplexnejších alebo citlivejších témach, akými sú zdravotná konzultácia, riešenie problémov alebo akákoľvek komunikácia, ktorá si vyžaduje dôveru, však stále jednoznačne vyhráva ľudský kontakt. Platí to najmä pre staršiu generáciu, kým mladší a vzdelanejší ľudia sú automatizovaným riešeniam otvorenejší.
Napriek obavám väčšina vidí aj príležitosť
Skepsa však nie je jediným tónom, akým Slováci o AI hovoria. Približne 40 % populácie verí, že z prepojenia s umelou inteligenciou bude v budúcnosti profitovať väčšina spoločnosti, podobný podiel očakáva jej pozitívny vplyv na kvalitu života a takmer 41 % v nej vidí potenciál pre nové ekonomické príležitosti Slovenska. Skeptickejšie hlasy pritom častejšie zaznievajú medzi ľuďmi so základným vzdelaním a s príjmom nižším ako 800 eur.
„Budúce prijatie AI bude závisieť nielen od technologického vývoja, ale aj od schopnosti zvyšovať dôveru, čo naznačujú pretrvávajúce obavy časti populácie aj silná potreba transparentnosti pri jej využívaní v službách,“ hovorí Tereza Klepková, Account Manager pre Ipsos Slovensko.
