Vnímanie diverzity z pohľadu zamestnancov
Na základe nášho globálneho know-how sme v Ipsose identifikovali pre štúdie diverzity tieto piliere: sexuálna orientácia, vek (alebo životné štádium), etnicita, socio-ekonomická situácia, národnosť a schopnosti.
Prvým krokom v rámci relevantnejšieho riadenia diverzity a inklúzie je zistenie aktuálneho stavu, aby každá spoločnosť vedela kde je ich štartovací bod. Zistiť, ako je diverzita vnímaná celkovo i v detaile zameranom na jednotlivé oblasti. Prísť na to do akej miery je pre zamestnancov dôležitá a či vnímajú, že ich aktuálny zamestnávateľ s touto témou pracuje. Skvelým pomocníkom v tomto smere dokáže byť kvantitatívny dotazník do ktorého sa zapoja všetci zamestnanci vo firme, ale aj kvalitatívne rozhovory na špecifické témy, ktoré lepšie pomôžu porozumieť danej problematike a pohľadu zamestnancov. Príkladom takejto kvalitatívnej štúdie môže byť rodový audit.
Túžba pracovať v diverznom prostredí
Viac ako polovica zamestnaných Slovákov (58 %) hodnotí prácu v diverznom prostredí pozitívne. Opačný postoj zaujalo necelých 12 % opýtaných. Násilnejšiu túžbu pracovaťv rozmanitom kolektíve prejavili príslušníci skupiny LGBT+ (91 %).
Benefity rôznorodého pracovného prostredia
Je mnoho spoločností, ktorých oddelenia interne i externe komunikujú benefity, ktoré súvisia s rôznorodosťou v kolektíve. U Slovákov najintenzívnejšie rezonuje budovanie tolerancie (54 %), inšpirácia k novým pohľadom na rôzne témy (46 % ) a zlepšovanie rešpektu voči inakosti (40 %). Najmä mladí ľudia do 26 rokov (generácia Z) predstavujú skupinu, ktorá najčastejšie vidí prínos práce v rozmanitom kolektíve. Nutné je však tiež povedať, že v priemere 1 z 10 Slovákov (14 % ) nevidí v diverzite na pracovisku žiadnu pridanú hodnotu – najčastejšie ide o mužov a ľudí s nižším vzdelaním.
Postoj voči jednotlivým kategóriám
Na základe dát vieme, že viac ako polovica Slovákov má pozitívny postoj ku práci v diverznom prostredí, ale líši sa postoj zamestnaných Slovákov ak sa ja jednotlivé možnosti diverzity pozrieme separé?
Najviac akceptovateľné je pre nás pracovné prostredie, kde sa nachádzajú kolegovia starší i mladší než sme my (67 %), ale tiež taký kolektív kde sa nachádzajú muži i ženy (66 %) či ľudia so zdravotným postihnutím (51 %).
V tomto prípade je relevantné sledovať nielen pozitívne názorové orientácie, no taktiež ľudí, ktorí zastávajú neutrálny postoj. Naopak najcitlivejšie by sme mali vnímať podiel negatívnych postojov voči jednotlivým kategóriám. Najmenej tolerovanou skupinou v zamestnaní je LGBT+ – negatívny postoj prejavil 1 z 10 respondentov (13 %).
Menšiny v pracovnom kolektíve
V priemere 3 z 10 Slovákov sa cítia v ich zamestnaní ako súčasť menšiny – najčastejšie sa jednalo o menšiny z pohľadu rodovej rovnosti - ženy 7,4 %, muži 5,6 %. Niektorí z respondentov identifikovali, že patria súčasne do viacerých minoritných kategórií.
69 % zástupcov menšín sa stotožnili s výrokom, že sa v práci cítia dobre a 66 % si myslí, že v ich zamestnaní príslušnosť k akejkoľvek menšine nie je prekážkou. Otvorenú komunikáciu ohľadne témy rôznorodosti neeviduje viac ako pätina respondentov, ktorí patria do niektorej z menšín.
Základné informácie o prieskume
„Vnímanie diverzity z pohľadu zamestnancov“: Reprezentatívny prieskum na vzorke 1034 zamestnaných respondentov, realizovaný v termín 2. 2. až 7. 2. 2023.
